Deň druhý - Plavba (5.8.)
Osobne som v Prahe ešte nebol, ale nočná Praha bola dosť pôsobivá. Zastavili sme sa tam, bo sme mali nabrať ešte nejakých ľudí a hor sa do Nemecka. Cestou do prístavného mesta Rostock na severe krajiny sa pomaly rozodnelo. Občas padlo zopár kvapiek a ja som si kládol otázku, prečo som si napr. takú bundu zabalil do veľkého batohu, ktorý bol teraz zastrčený kdesy v útrobach autobusového kufru. Inak cesta Nemeckom nebola bohvieako zaujímavá. Tí parchanti majú len nížiny a okolie diaľnic nechali obrásť lesom, takže sa dalo pozerať len naň.
Zo samotného Rostocku sme poznali len prístav. Prišli sme tam nekresťansky skoro a tak som asi hodinu obdivoval či už zakotvené trajekty, alebo plávajúce loďky. Na to, že to bol len blbý prístav, nacvakal som docela dosť fotiek. Zaujali ma nepoužívané koľajnice, ktoré nezrušili, ale iba zaasfaltovali všetky medzery. Každopádne som si doposiaľ nevedel moc predstaviť, ako sa do trajektov nakladajú komplet vlaky, ale zrejme to tie lode utiahnu.
Potom však začalo pršať. Dážď bol občas dosť prudký a tak sme sa utiahli do autobusu, kde nám na telke pustili slávny český film Pelíšky. Čas do nalodenia teda príjemne ubehol. Trajekt bol podľa mojich neskúsených merítok loď jak hovado obsahujúc dvojpodlažné parkovisko pre autá, autobusy, či celé kamiony a je dosť možné, že pod tým všetkým je i podlažie pre vlaky.
Vyliezli sme najvyššie, čo sa dalo a keďže už nepršalo, pár ľudí si na palube rozložilo stoličky. Tiež som sa akurát usadil s úmyslom z výšky sledovať ďalšie naloďovanie, keď som zistil, že mi čosi chýba. Môj nový dáždnik. Po tom istom schodišti som sa vrátil dolu k parkovisku, ale priestor bol už uzavretý. Ostalo len dúfať, že mi vypadol niekde v buse a nebude pršať.
Začiatkom plavby veru bolo čo fotiť. Chvíľu sme prechádzali samotným Rostockom, potom sa objavila pláž na konci mesta, maličký maják na kamennom návrší a už len šíre more. Vzďaľujúce pobrežie prestalo byť zaujímavé a keďže začalo byť tak trochu kosa, vybral som sa na prieskum lode.
Aj by som si v tej reštike niečo dal, ale ceny boli uvedené vo švédskych korunách, ktoré som nemal (idem predsa do Nórska). Taktiež som nemal ani šajnu, aký je zrovna kurz a spolucestujúci mi tiež moc nepomohli. Po veľmi dlhom zvažovaní, do čoho počítam aj zúfalú a naivnú snahu chytiť nejakú free wifinu, som to predsalen riskol s gulášom a svojou biednou angličtinou som sa popýtal na jeho cenu. Deväť eur bolo fakt dosť, ale potom mi už bolo blbé to odmietnuť. Keďže šlo o najdrahší guláš v mojom živote, patrične som si ho vychutnal. Sadol som si k oknu, z ktorého bol výhľad na pohybujúce sa more, do toho mi príjemne zasvietilo slnko. A aj ten guláš mi napokon chutil.
Plavba trvala 6 hodín. Niektorý doháňali spánkový deficit, no ja som akosi nemohol. Myslím, že sme pristávali vo švédskom prístavišti Trelleborg. Pristávanie bolo tiež zaujímave. Loď sa pred pevninou otočila a zadkom sme nacúvali do doku. To som bol už naspäť na zadnej palube, takže som si to patrične užil. Spoločnosť pri pristávaní nám robili fotogenické čajky, ktoré efektne prelietavali okolo lodi, ale akosi sa mi nepodarilo urobiť jediný poriadny záber. Ono to bolo aj tým, že sa už trochu zmrákalo.
A ako skončil deň? Nuž na sedadle autobusu som našiel pohrešovaný dáždnik, cestou do Nórska nám sprievodca Milan rozprával o Švédsku a na dobrú noc sme si pozreli Beowulfa. Nešlo o ten Zemeckisov trhák, ktorý bol v kinách pred pár rokmi, toto bolo o čosi staršie a pre mňa neznámejšie. I keď pravdu povediac, som sa pokúšal zaspať a filmu som moc nevenoval pozornosť.