Deň desiaty - Cesta späť (13.8.)
O piatej ráno bol odchod, takže vstávanie bolo ťažké. Švédskom sme šli neuveriteľne dlho. Raňajky sa robili na akomsi opustenom asfaltovom parkovisku, pričom poniektorý si krátili čakanie na párky hádzaním taniera v štýle frisbee. Na ďalšiu cestu nám pustili nejakú nórsku muziku, jednu skladbu sme mali aj s improvizovaným tanečným vystúpením sprievodcov v uličke autobusu. Nechýbala ani posledná rozprávka, na konci ktorej predsalen všetci tí nórsky bohovia pomreli.
V prístave sme opäť dosť dlho tvrdli. Ešte sa aj pokašlalo počasie a začalo pršať. O druhej sme sa konečne nalodili a mohol som si dokončiť svoje denníkové resty. Trajekt bol iný, ako ten, ktorým sme šli do Švédska. Spočiatku sme šli v hmle a tak som si len čítal, ale potom sa vyjasnilo a mohli sme sa vyteperiť na palubu.
Kúpil som si horúcu čokoládu a potom aj chladený džús. Ako sme sa blížili k Rostocku, začali sa objavovať lode. A nie hocijaké. Nádherné plachetnice. Zrejme sa konala nejaká akcia, lebo rozvinutých plachiet v dohlade bolo čoraz viac. Do toho si predstavte zapadajúce slnko, zlaté odlesky na vlnách tomu dodávali dokonalú atmosféru. Ako som len ľutoval, že mám vybitý foťák.
Po pristátí nás čakala už len nočná jazda Nemeckom, na ktorej nám pustili film "Postřižiny".
Dokončím to stručne. Pred piatou ráno sme dorazili do Prahy a po drncajúcej diaľnici sme o ôsmej boli v Brne. Tam sme sa definitívne rozlúčili. Podarilo sa mi stihnúť EC-čko do Blavy, ale tam vlak prišiel s mešakaním, takže mi do Trnavy musel stačiť osobák. O jedenástej som sa potiac pobral domov.