Deň deviaty - Oslo (12.8.)
Ráno som hlavne narval spacák do futra a celkovo sa robili posledné činnosti súvisiace s vyprataním chatiek. Aj tak sa odchádzalo o čosi neskôr. Počiasie bolo ako včera, proste ukážkové. Ráno hovadská kosa, ale potom sa teploty vyšplhali aj nad 20 stupňov.
Len s jednou prestávkou sme tiahli na Oslo. Cesta bola pomalá, od Lillehameru sa robila diaľnica a bolo to tam dosť rozkopané. V Osle sme sa tak ocitli až okolo jednej.
Prvý bol na programe voľajaký park, ktorý sa volá aj Vigeland, lebo ujo tohto mena doň umiestnil strašne veľa nahatých sôch. Pre niektorých hlavne poniektoré sochy pôsobili pohoršujúco, ale mne sa páčili. Bolo z nich cítiť život nabitý energiou bez akýchkoľvek príkras, či obmedzení. Hodinka uplynula, ani sme sa nenazdali. Akurát som k svojmu zdeseniu zistil, že foťák, do ktorého baterku som večer poctivo nabíjal, je úplne vybitý. Ono keď som ho ráno narval do tej svojej taštičky, sa zapol a niekoľko hodín v autobuse urobilo svoje. Vďaka bohu za ten služobný iPhone.
Následne sme sa busom presunuli popri kráľovských stajniach do múzea vikingských lodí, kde nám Milan vybavil skupinovú zľavu. Išlo hlavne o drevené bárky, ktoré už nie v použiteľnom stave vylovili zo dna. Po výstave som si doprial akúsi belgickú waflu, ktorú mi aj poniektorí závideli.
Ďalšia zastávka sa nachádzala v blízkosti troch múzeí, takže sme sa mohli rozhodnúť, do ktorého zapadneme. Väčšina šla do Framu, čo bola loď využívaná k polárnym výpravám. Tu sme skupinovú zľavu nedostali, lebo skupina sa roztrieštila okrem iného aj tým, že podaktorí šli na študenta. Ale loď to bola pekná.
Napokon nás čakalo samotné centrum, ktoré som už obehával sám. Vďaka svojmu rýchlemu kroku som toho videl viac ako ostatný. Vybral som sa okolo prístavu k pevnosti, pri ktorej kotvila asi tá istá hovadská loď, čo som videl v Geirengeri, potom ešte ďalej k pôsobivej modernej budove Opery, po ktorej streche sa normálne prechádzali ľudia. Akurát okolo to bolo dosť rozostavané a budova železničnej stanice ma tiež sklamala, nakoľko bola obohnaná lešením.
Dostal som sa na akúsi hlavnú pešiu zónu a riešil som zapeklitý problém, čo s peniazmi. Ostávalo mi totiž ešte dosť nórskych korún, ale loziť po obchodoch sa mi nechcelo a niekam zapadnúť by možno bolo fajn, ale potom by neostal čas sa mrknúť na kráľovský palác. Tak som si kúpil len mliečny šejk a sŕkajúc ho slamkou som pokračoval v prehliadke mesta. Vzápätí som narazil na katedrálu, pred ktorou boli vence, kvety a nórske vlajočky ako pripomienka na masaker, ktorý tu spred troch týždňov rozpútal ten debil Breivik.
Vpredu sa už črtal kráľovský palác. No nebol až tak pompézny. Tam som tiež stretol niektorých účastníkov zájazdu. Odfotil som si pochodujúceho vojačika a trochu blúdiac sa vydal na parkovisko k busu. Popritom som hľadal nejaké tie hajzlíky, ale ako na potvoru, žiadne som nenašiel. Nakoniec ma zachránil MacDonalds.
Už nás čakala len cesta do Švédska, kdé sme sa na jednu noc ubytovali v nejakom kempe. Večera bola až po deviatej a s wéckami to tam bolo biedne. Tam som sa tiež dozvedel, že už som dvojnásobný strýko, bo sestre sa narodil maličký Alex.