Deň štvrtý - Ľadovec a Lom (7.8.)
Spal som jak zabitý. Zobudil som sa tesne pred siedmou, o pol ôsmej boli raňajky, ktoré tvorili paštekové chlebíky a čaj, ktorým som si naplnil termosku. Ono predsalen ani v auguste nie je v Nórsku zrovna najteplejšie. Autobus nás k štartu dnešnej túry viezol vyše hodiny. Cestu nám krátil sprievodca ďalšou vtipnou rozprávkou o Thorovi, Lokim a ostatných, čo sa moc nelúbilo chlapíkovi sediacemu predomnou, lebo si pri tom nemohol čítať. Dočkali sme sa aj kvízu. Treba uznať, že naši sprievodcovia boli dokonale pripravený. Scenérie za oknami autobusu vyrážali dych. Ukazovalo aj sa fajnové počasie. Bolo síce zamračené, ale hlavne nepršalo a občas sa cez ne predralo slnko.
Štart dnešnej prechádzky, alebo krátkej túry bol vo výške 1300 metrov nad morom, čo v tejto časti Nórska znamená, že sme boli nad úrovňou lesa. Bola tam búdka s jedným záchodom, takže sa dosť dlho čakalo, kým si všetci vybavia to najdôležitejšie. Napokon sme vyrazili.
Videli sme hory so snehovými pláňami, okolo nás bolo množstvo menších, ale aj obrovských jazier s priezračnou vodou. Z velikánov sa často rútili pompézne vodopády. Sprievodca nám behom túry hovoril, že je vpodstate jedno, kadiaľ ideme, Nóri nebazírujú na chodení po vyznačených chodníkoch. Je to dané tým, že ich prírodné parky sú ďaleko rozsiahlejšie, takže tam nehrozí taký návaľ ako v našich Tatrách a dosť zaváži, že nemajú nutkanie odhadzovať odpad tam, kam nepatrí.
Prvý úsek šiel zhruba povedľa asfaltky. Fúkal strašne studený vietor, ale jeden mladík sa do pol tela vyzliekol, aby zapózoval na skale, ako boh Loki. Za takou chatou sme hradskú celkom opustili a namierili si to k spodnému okraju ľadovca Bøverbrean. Tesne pred ním to bolo zaujímavé, lebo pod prudkým spádom sa pomedzi kamene rútila voda. Ako som tým prechádzal, tak časť sa podomnou aj zosunula, ale ustál som to.
Podobne, ako ostatný, prešiel som sa po spodnej časti ľadovca, ktorý bol na týchto miestach šedý, drapľavý, ale napriek tomu klzký. Až z väčšej diaľky a trochu vyššie bol nádherne biely s bledučko modrými žilami naznačujúcimi zrejme pekne hlboké trhliny. Dali sme si pri ňom pauzičku na jedenie a mohlo sa ísť dole.
Pri takej druhej chate stál náš bus. Odviezol k hotelu Elveseter, ktorý bol tak nóbl, že len za vstup do jeho spoločenských komnát sa platilo 15 NOK-ov. Z vonku nevyzeral až tak pôsobivo, hoci bol celý drevený, sťaby veľká drevenica. Jeho priestory boli zariadené staromódne, ale veľmi prívetivo. Ubytovanie je tu drahé jak sviňa, hotel si zakladá na ubytovaní nórskej elity. Vedľa hotela stál monument, čo bol vysoký stĺp s vyobrazením nórskych dejín. Pôvodne mal stáť v Osle, ale po vojne nebolo dobre vystavovať dielo sympatizanta nacismu v hlavnom meste, tak ho odpratali sem.
Jediné vzrúšo na ceste do mestečka Lom boli kravy na ceste. Tam nás zastihol dážď. Sprievodkiňa Mirka sa nás pokúšala dať dohromady k návšteve dreveného kostolíka, ale ledva sme sa nazbierali desiati na skupinovú zľavu. Ostatný sa hneď rozpŕchli, lebo nechceli moknúť. Treba uznať, že kostol bol pôsobivý hlavne tým, že bol drevený. Múzeum turizmu som odignoroval, namiesto toho som sa v daždi prešiel po starom drevenom moste a zamieril do múzea minerálov, ktoré bolo zdarma. Ale len naoko, lebo väčšina vystavených šutríkov mala cenovky a doslova lákali ku kúpe. Tiež som neodolal a kúpil si taký pekný achát za 35 NOK-ov.
Na večeru bolo volajaké hovädzie s ryžou a o desiatej zoznamovací večierok. K dispozícii bolo červené vínko nejaké tie drobnosti na jedenie a koštoval sa aj volajaký karamelizovaný syr. A samozrejme každý musel o sebe niečo povedať.